Stres a zamestnanec
Stres súvisiaci s prácou patrí k najväčším výzvam v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorým čelíme v Európe. Postihuje približne jedného zo štyroch pracovníkov a zo štúdií vyplýva, že s ním súvisí 50 až 60 % všetkých vymeškaných pracovných dní. Predstavuje to obrovské náklady nielen z hľadiska ľudského utrpenia, ale aj oslabenia hospodárskej výkonnosti. |
Stres v práci môže postihnúť každého na akejkoľvek úrovni. Môže sa vyskytovať v každom sektore a bez ohľadu na veľkosť organizácie. Stres vplýva na zdravie a bezpečnosť jednotlivcov, ale ovplyvňuje aj prosperitu organizácií a národných ekonomík.
Stres je druhým najčastejšie udávaným problémom súvisiacim s prácou, ktorý postihol 22 % zamestnancov v EÚ-27 (v roku 2005). Počet osôb trpiacich stresujúcimi podmienkami, ktoré zapríčinila alebo zhoršila práca, bude s najväčšou pravdepodobnosťou rásť. Meniaci sa svet práce zvyšuje nároky na zamestnancov kvôli znižovaniu stavov a využívaniu externých služieb, väčšej potrebe flexibility, pokiaľ ide o úlohy a zručnosti, častejšiemu využívaniu dočasných zmlúv, väčšej neistote v práci a intenzifikácii práce (s väčším pracovným zaťažením a tlakom) a zlou rovnováhou medzi pracovným a osobným životom.
Stres môže byť príčinou chorôb a utrpenia nielen v práci, ale aj doma. Stres môže ohroziť aj pracovnú bezpečnosť a prispieť k ďalším zdravotným problémom súvisiacim s prácou, akými sú, napríklad, ochorenia a poškodenia podporno-pohybovej sústavy. Stres významne ovplyvňuje organizáciu aj na základnej úrovni.
Znižovať pracovný stres a psychosociálne riziká je potrebné nielen z morálneho, ale aj z právneho hľadiska. A je to mimoriadne potrebné aj z ekonomického hľadiska. Ročné hospodárske náklady v EÚ-15 v dôsledku pracovného stresu sa za rok 2002 odhadujú na 20 miliárd EUR.
Dobrou správou je, že pracovný stres je možné riešiť rovnakým logickým a systematickým spôsobom ako iné problémy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia. Existuje mnoho praktických príkladov na to, ako ho riešiť v rámci EÚ. Ak sa zaujme správny prístup, zamestnancov možno ochrániť pred stresom.
Rady pre zamestnancov
- atmosféra (alebo „kultúra“) na vašom pracovisku a spôsob vnímania stresu
- požiadavky, ktoré sa na vás kladú, a nebezpečenstvá, ktorým ste vystavení
- miera autonómie, ktorú máte pri výkone práce
- miera pochopenia obsahu vašej práce
- akú podporu vám poskytujú kolegovia a riadiaci pracovníci
- akú prípravu vám zabezpečili na výkon práce.
Symptómy pracovného stresu, ktorým je potrebné venovať pozornosť:
- zmeny nálady alebo správania, napríklad, problémy s kolegami, podráždenosť alebo nerozhodnosť, prípadne problémy s pracovným výkonom
- pocit, že si neviete poradiť alebo zvládnuť pridelené úlohy
- konzumácia väčšieho množstva alkoholu alebo cigariet, prípadne užívanie nezákonných drog
- zdravotné problémy, napríklad, časté bolesti hlavy, nespavosť a tráviace problémy.
Váš zamestnávateľ má zákonom stanovenú povinnosť postarať sa o vašu bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vrátane ochrany pred účinkami stresu. Váš zamestnávateľ by mal identifikovať príčiny pracovného stresu, posúdiť riziká a prijať preventívne opatrenia predtým, ako ochoriete.
Zmeny na pracovisku ovplyvňujúce vaše zdravie a bezpečnosť vrátane zmien, ktoré by mohli viesť k pracovnému stresu, by sa mali prekonzutovať s vami alebo vaším zástupcom. Môžete pomôcť tým, že identifikujete problémy a navrhnete prípadné riešenia.
Kroky, ktoré môžete urobiť, aby ste sa ochránili pred stresom:
- požiadajte o väčšiu zodpovednosť pri plánovaní vlastnej práce
- požiadajte, aby vás zapájali do rozhodovania v oblasti, ktorá sa týka vašej práce
- porozprávajte sa s vaším nadriadeným, zástupcom zamestnancov alebo iným nápomocným kolegom, ak si myslíte, že ste vystavený obťažovaniu a veďte si záznam o tom, čo sa stalo
- ak nie sú jasne stanovené vaše pracovné povinnosti, porozprávajte sa so svojím nadriadeným
- ak máte pocit, že potrebujete odborné školenie, požiadajte oň
- ak začnete mať pocit, že si neviete poradiť, oznámte to svojmu vedúcemu alebo zástupcovi zamestnancov.
Pomôcť môže aj zlepšenie životného štýlu. Problémy tým nevyriešite, ale mohlo by to pomôcť zabrániť ujme alebo ju zmierniť. K takýmto zmenám patria zdravšie stravovanie, viac telesného cvičenia, dodržiavanie zásad konzumácie alhoholu, pokus o obmedzenie fajčenia
alebo úplné prestanie s fajčením a udržiavanie dobrých vzťahov s rodinou a priateľmi. Ak máte obavy o váš zdravotný stav, navštívte lekára.
„Rámcová dohoda o pracovnom strese“ a „Rámcová dohoda o obťažovaní a násilí v práci“ tiež poskytujú zamestnávateľom v EÚ usmernenie na riešenie stresu na pracovisku. Aj členské štáty vypracovali svoje vlastné praktické usmernenia a preventívne nástroje týkajúce sa stresu, násilia a iných psychosociálnych rizík.
Pracovnému stresu sa dá predchádzať a opatrenia na jeho zníženie môžu byť veľmi rentabilné. Každé pracovisko je iné a pracovné postupy a riešenia problémov sa musia na základe hodnotenia rizík prispôsobiť konkrétnym situáciám. Predsa len psychosociálne riziká bývajú zriedkavo jedinečné a je možné prijať podobné riešenia v rôznych odvetviach, rôzne veľkých podnikoch a členských štátoch. Existujú príklady dobrej praxe v riadení stresu na pracovisku, ktoré sa dajú využiť.
Hodnotenie rizík v prípade stresu zahŕňa rovnaké základné princípy a procesy ako iné nebezpečenstvá na pracovisku – identifikovanie nebezpečenstiev, rozhodovanie o tom, aké opatrenie je potrebné prijať, oznámenie výsledkov hodnotenia a ich revízia vo vhodných intervaloch. Zapájanie pracovníkov a ich zástupcov do tohto procesu je rozhodujúce v záujme dosiahnutia úspechu.
K faktorom, ktorým je potrebné venovať pozornosť vo vzťahu k stresu, patria:
- nadmerná pracovná záťaž alebo vystavenie fyzickým nebezpečenstvám
- miera autonómie zamestnancov, pokiaľ ide o spôsob vykonávania práce
- či zamestnaci rozumejú svojim povinnostiam
- medziľudské vzťahy – vzťahujúce sa na také problémy, ako sú obťažovanie a násilie
- akú podporu im poskytujú kolegovia a riadiaci pracovníci
- aké odborné školenie potrebujú zamestnanci pre výkon svojich úloh.
„Riadenie stresu“ sa spravidla zameriava skôr na jednotlivcov než na organizácie. V prevencii pracovného stresu a psychosociálnych rizík však rozhoduje organizácia a riadenie práce. Lepšie je následkom pracovného stresu predchádzať než na ne reagovať, keď sa už objavia.
Účinné opatrenia v prevencii pracovného stresu zahŕňajú:
- poskytnutie dostatočného času zamestnancom na výkon úloh
- poskytnutie jasného opisu práce
- odmenenie zamestnancov za dobre vykonanú prácu
- umožnenie zamestnancom podávať sťažnosti, pričom tieto sťažnosti treba brať vážne
- poskytnutie možnosti zamestnancom kontrolovať vlastnú prácu
- minimalizovanie fyzických rizík
- umožnenie zamestnancom podieľať sa na rozhodovaní, ktoré sa ich týka
- zladenie pracovnej záťaže so schopnosťami a prostriedkami každého zamestnanca
- navrhnutie úloh tak, aby boli podnetné
- jasné stanovenie pracovných úloh a zodpovednosti
- poskytnutie príležitosti na sociálne interakcie
- zabránenie nejasnostiam v záležitostiach týkajúcich sa bezpečnosti práce a profesionálneho rozvoja.